Ďakujeme štefanovským chlapcom za udržiavanie fašiangových tradícií, ktoré nám do školy prišli pripomenúť v pondelok 12.2.2024. V utorok zas žiakov potešil pohľad na herivaškov pod oknami.
„Chodzení Turkú“ je prastarý zvyk, ktorý sa viaže k dobe tureckého nebezpečia a verbovaniu vojakov v 17. storočí. Vznikol ako oslava skončenia tureckého jarma. Nezachoval sa presný dátum zrodu osláv fašiangov v Štefanove, pretože ich podoba sa v priebehu dejín menila. Tak, ako ich poznáme v súčasnej podobe sa uplatňujú od konca 19. storočia.
Z rukopisu F. Zemánka uverejneného v časopise Záhorie v r. 1994 je známe, že od r. 1923 do r. 1928 chodili Turci na fašiangy pod šable, pretože oslavu organizovali dvaja služobní paholci z Borského Mikuláša. V r. 1928 prišiel zo Stráží J. Herceg a navrhol mládencom, že ich naučí chodiť po dedine ako Turkov. Za Turkov vždy išli dospelí chlapci, ktorí mali narukovať na vojnu, neskôr na povinnú vojenskú službu a dedinčania sa s nimi lúčili. Na návrh J. Hercega sa vtedy prihlásilo 12 tanečníkov, harmonikár Š. Polák, družba a 2 maškary – herivašci (hérit - hýriť). Herivašci boli kedysi postrachom detí, lebo neposlušné deti zatvárali do chlievov.
